TÝŽDEŇ S JURAJOM KUŠNIERIKOM

            Pondelok ráno. Budím sa s nervozitou. Musíme dať dokopy ďalší .týždeň a zďaleka mi nie je jasné, čo v ňom bude. Ako reflektovať dobu, v ktorej žijeme? Ako písať pravdu, keď my sami máme problém s jej spoznávaním? A ako to robiť tak, aby to bolo zaujímavé pre ľudí?
            Utorok doobeda. Väčšina článkov je objednaných, niektoré sú napísané. Začíname s prípravou debaty Pod lampou. Vyberáme tému, pozývame hostí, formulujeme okruhy otázok.
            Streda popoludní. Články postupne redigujeme, riešime aktuálne problémy. Veľa roboty. Treba sa stretnúť s niektorými ľuďmi, ísť na výstavu a večer na džezový koncert. Potom o tom napísať.
            Štvrtok v noci. Televízia. O trištvrte na jedenásť sedíme v štúdiu a čakajú nás dve pokojné hodiny debaty o zaujímavých veciach so zaujímavými ľuďmi.
            Piatok doobeda. Nevyspatí dávame dokopy posledné texty do .týždňa. Vyzerá to tak, že opäť, napriek všetkému chaosu okolo nás a v nás, vyjdeme. A možno to bude aj celkom zaujímavé čítanie.
            Piatok večer. Rockový koncert v Stoke. Dobrá hudba, priateľskí ľudia. Niektorí komentujú „Lampu“, iní kritizujú alebo chvália články v .týždni.
            Sobota. Spánok a leňošenie s manželkou, dcérou a psom.
            Nedeľa. Kostol, jediný rodinný obed v týždni, potom nejaké stretnutie, čítanie kníh, niekedy kino a večer rodinná debata o tom, čo nás ďalší týždeň čaká.

            To je môj bežný život. Je plný vzrušujúcich momentov, zaujímavých stretnutí, malých víťazstiev i veľkých zlyhaní. Každé ráno otváram Bibliu, prečítam si z nej zopár viet a potom sa modlím. Je to pre mňa nádych pred ponorením sa do víru každodennosti. Ak by som to nerobil, potopil by som sa v márnosti. Potrebujem sa každý deň uistiť, že život má zmysel, že všetko okolo mňa a vo mne má svoju alfu a omegu v Kristovi. Potrebujem prosiť o múdrosť, o milosť, o schopnosť rozlišovať dobré od zlého a správne od nesprávneho. Potrebujem silu odpúšťať a milovať. Lebo sám som milovaný.
            Svet okolo mňa vyzerá ako tá najskutočnejšia skutočnosť. Stretávam skutočných ľudí, vidím skutočné autá, ulice a stromy. Je to však krajina tieňov. To najskutočnejšie totiž nevidíme. Vidíme tiene, no máme tendenciu prehliadať to, čo ich vrhá.
            Každé ráno si otváram Bibliu a prosím Pána Boha, aby mi otváral oči. Aby som neostal v krajine tieňov. Aby som sa vďaka jeho milosti mohol dotýkať skutočnej skutočnosti.

(prevzaté z časopisu Martinský evanjelik 2005/4)